Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.
Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy.
Čítanie a hlboká meditácia tohto diela je podnetom, aby sme namiesto zbytočných sofistikovaných debát radšej pomáhali našim drahým zosnulým. Oni nevyhľadávajú ozdobené hroby, oni sa snažia čím skôr uvidieť Boha! Často zabúdame na to, že sú živí a že prostredníctvom Krista sú s nami zjednotení oveľa viac než vtedy, keď stáli vedľa nás. A práve preto im musíme poskytnúť účinnú pomoc, aby sa čo najrýchlejšie dostali do nebeského domova, kde šťastiu v Bohu niet konca.
Kniha je cirkevne schválená.
