Keby bola Nepoškvrnená Čistota volala tak, žeby sme to osobne počuli my všetci, ešte dlho by nám tieto slová zneli v ušiach, dlho by nám zotrvávali v srdciach a dlho by sa vracali ozvenou našich dní. Azda by nás vytrhali zo spánku, v ktorom tvrdohlavo snívame svoj sen prázdnoty. Azda by aspoň hory, ktoré má naša nebeská Mama tak rada – odpovedali namiesto jej milovaných detí, ku ktorým prišla ako vzácny Boží dar. Ako volanie Lásky.
Mnohí počuli. Zástupy prichádzali i odchádzali. Srdcia, do ktorých je ťažko vidno, tĺkli najrozličnejšími odpoveďami. A čas, to neúprosné sito, nás míňa svojím určeným tempom. Sme hlbšie a hlbšie v dobe, ktorá prichádza. Ktorá je už tu. Zasahuje nás hlbší a hlbší nepokoj. Doba, ktorá prichádza, tento čas, je zlodejom pokoja. Roky, keď sme si mali opakovať nebeské posolstvá a žiť podľa nich, zaplavuje peklo svojimi bezcennými plevami.
Ale predsa. Iskierky, plamienky, ktoré vzbíkali v pokorných hrudiach, povedali svoje Áno. Odpoveď tých maličkých, lebo Bohu sa tak zaľúbilo. Nasledujúce stránky, ktoré budeš čítať, sú toho živým dôkazom. Vezmi si ho aj Ty za svoj, choď a zapáľ nimi ďalšie srdcia. Pretože Nepoškvrnená Čistota je stále tu, prítomná na hore Zvir. Je stále tu, na našom malom Slovensku. Modlí sa tam za Teba, za svoje drahé a milované dieťa. Čaká tam aj na Teba. Príď. A keď tam budeš, pri jej nohách, pod jej plášťom, keď ju prijmeš do srdca, začneš žiť v radosti. A vtedy Tvoje srdce môže zaznieť modlitbou, ozvenou, odpoveďou na volanie Lásky…
